Život Prešova
online
online
Roky nezastaví: Slovenský hokejista Zdeno Chára oslavuje 40.narodeniny
18.03.2017 Celý región
Trenčín/Bratislava 17. marca (TASR) - Slovenský hokejista a kapitán Bostonu Zdeno Chára oslávi v sobotu 18. marca okrúhle 40. narodeniny. Víťaz Stanleyho pohára z roku 2009 a držiteľ Norrisovej trofeje pre najlepšieho obrancu sezóny 2008/09 už dvadsať rokov vzbudzuje svojou postavou, silou a tvrdou strelou rešpekt na klziskách NHL. V nej drží niekoľko rekordov, je najvyšší hokejista v histórii zámorskej profiligy (205 cm) a zároveň i majiteľ najtvrdšej strely (169,62 km/h, z roku 2009). V zbierke má aj dve strieborné medaily z MS.
Zdeno Chára sa narodil 18. marca 1977 v Trenčíne. V športovej kariére sa nevybral po stopách svojho otca, Zdeněk Chára bol československý reprezentant v zápasení. Mladý Chára si hokej vybral aj preto, lebo sa narodil a vyrastal v jednom z najhokejovejších miest na Slovensku.
Chárova cesta na výslnie v najrýchlejšom kolektívnom športe na svete nebola jednoduchá. Ako dorastenec začínal v Dukle Trenčín, ale vysokou postavou vyvolával u trénerov nedôveru. Viacerí pochybovali, že by sa mohol venovať profesionálne hokeju. Nevyčítali mu len to, že je príliš vysoký, ale aj pomalý. Čím viac sa Chára stretával s výčitkami, tým viac trénoval, lebo život bez hokeja si nevedel predstaviť.
Trápili ho aj zdravotné problémy. Musel totiž hrávať v menších korčuliach, pretože veľkosť šestnásť v tej dobe neexistovala, čo mu spôsobovalo výrastky na chodidlách. Spoluhráči si ho s úsmevom doberali, že basketbal sa trénuje vo vedľajšej hale.
V juniorskom tíme Dukly Trenčín sa pre vysokého Cháru nenašlo stále miesto a tak skončil v druholigových Piešťanoch. Tam sa paradoxne aj vďaka jeho usilovnosti, ale aj dobrej partii spoluhráčov naštartovala Chárova kariéra. Všimol si ho totiž český hráčsky agent Jaromír Henyš a tak sa v osemnástich rokoch v sezóne 1995/1996 sťahoval do českého klubu Sparta Praha.
Ani rok v Sparte nemal pre svoju atypickú hokejovú postavu ľahký. Aj preto sa po roku rozhodol odísť do zámoria na vstupný draft NHL. Zo 56. miesta si ho vybral v roku 1996 klub New York Islanders.
Ako mnohí aj on začal najprv v juniorskej súťaži, v kanadskej WHL hral za Prince George Cougars. Popri hokeji aj pracoval, privyrábal si umývaním áut. Do práce a z práce jazdil na bicykli asi 30 kilometrov a potom večer trénoval. Aj napriek fyzickej záťaži vydržal a debut v NHL v drese New Yorku Islanders si "odkrútil" už v roku 1997.
Dá sa povedať, že od tohto momentu sa hokejový život Zdena Cháru obrátil k lepšiemu. Z Islanders ho v roku 2001 vymenili do Ottawy Senators a už v tom istom roku ho nominovali do Zápasu hviezd NHL. Do výberu troch najlepších obrancov sa dostal prvýkrát v roku 2004, ale Norrisovu trofej ešte nezískal. Skončil druhý za Scottom Niedermayerom.
Počas výluky v NHL (2004/05) pôsobil vo Färjestade vo švédskej Elitserien. V jeho drese sa prebojoval až do finále play off, kde ale tím nakoniec podľahol Frölunde.
V roku 2006 sa upísal Bostonu Bruins a v tíme "medveďov" sa vypracoval nielen na rešpektovaného hráča, ale menovali ho aj za kapitána. V drese Bruins v roku 2009 získal ako prvý Slovák v NHL Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu. Následne v sezóne 2010/11 vybojoval ako prvý slovenský kapitán Stanleyho pohár. Zároveň sa po Nicklasovi Lidströmovi stal druhým európskym kapitánom, ktorý dosiahol tento úspech.
Počas ďalšej výluky v NHL v sezóne 2012/13 posilnil klub Kontinentálnej hokejovej ligy (KHL) HC Lev Praha. S pôsobením v pražskom klube sa viaže aj udalosť, ktorá naštrbila jeho vzťahy s Miroslavom Šatanom. V novembri 2012 v zápase proti Slovanu Bratislava utrpel po jeho zákroku Šatan zranenie krčnej chrbtice, ktoré ho vyradilo do konca klubovej sezóny.
Nekompromisne hrajúci obranca s prezývkou Big Z, ktorého štyrikrát vybrali na Zápas hviezd NHL (2004, 2007, 2008, 2009) a dvakrát ho zaradili do All Stars tímu NHL (2004, 2009), patrí k oporám slovenskej hokejovej reprezentácie. Aj jeho zásluhou sa Slovensko mohlo tešiť z dvoch medailí z MS. V roku 2000 si z Petrohradu odniesol striebro a v roku 2012 si v pozícii kapitána národného tímu priniesol z Helsínk opäť medailu rovnakého lesku.
Chárove kvality neostali nepovšimnuté ani na Slovensku. Napríklad v ankete Zlatý puk ho trikrát (2004, 2006, 2009) vyhodnotili ako najlepšieho slovenského obrancu, v roku 2009 sa stal aj celkovým víťazom ankety.
Zdeno Chára sa narodil 18. marca 1977 v Trenčíne. V športovej kariére sa nevybral po stopách svojho otca, Zdeněk Chára bol československý reprezentant v zápasení. Mladý Chára si hokej vybral aj preto, lebo sa narodil a vyrastal v jednom z najhokejovejších miest na Slovensku.
Chárova cesta na výslnie v najrýchlejšom kolektívnom športe na svete nebola jednoduchá. Ako dorastenec začínal v Dukle Trenčín, ale vysokou postavou vyvolával u trénerov nedôveru. Viacerí pochybovali, že by sa mohol venovať profesionálne hokeju. Nevyčítali mu len to, že je príliš vysoký, ale aj pomalý. Čím viac sa Chára stretával s výčitkami, tým viac trénoval, lebo život bez hokeja si nevedel predstaviť.
Trápili ho aj zdravotné problémy. Musel totiž hrávať v menších korčuliach, pretože veľkosť šestnásť v tej dobe neexistovala, čo mu spôsobovalo výrastky na chodidlách. Spoluhráči si ho s úsmevom doberali, že basketbal sa trénuje vo vedľajšej hale.
V juniorskom tíme Dukly Trenčín sa pre vysokého Cháru nenašlo stále miesto a tak skončil v druholigových Piešťanoch. Tam sa paradoxne aj vďaka jeho usilovnosti, ale aj dobrej partii spoluhráčov naštartovala Chárova kariéra. Všimol si ho totiž český hráčsky agent Jaromír Henyš a tak sa v osemnástich rokoch v sezóne 1995/1996 sťahoval do českého klubu Sparta Praha.
Ani rok v Sparte nemal pre svoju atypickú hokejovú postavu ľahký. Aj preto sa po roku rozhodol odísť do zámoria na vstupný draft NHL. Zo 56. miesta si ho vybral v roku 1996 klub New York Islanders.
Ako mnohí aj on začal najprv v juniorskej súťaži, v kanadskej WHL hral za Prince George Cougars. Popri hokeji aj pracoval, privyrábal si umývaním áut. Do práce a z práce jazdil na bicykli asi 30 kilometrov a potom večer trénoval. Aj napriek fyzickej záťaži vydržal a debut v NHL v drese New Yorku Islanders si "odkrútil" už v roku 1997.
Dá sa povedať, že od tohto momentu sa hokejový život Zdena Cháru obrátil k lepšiemu. Z Islanders ho v roku 2001 vymenili do Ottawy Senators a už v tom istom roku ho nominovali do Zápasu hviezd NHL. Do výberu troch najlepších obrancov sa dostal prvýkrát v roku 2004, ale Norrisovu trofej ešte nezískal. Skončil druhý za Scottom Niedermayerom.
Počas výluky v NHL (2004/05) pôsobil vo Färjestade vo švédskej Elitserien. V jeho drese sa prebojoval až do finále play off, kde ale tím nakoniec podľahol Frölunde.
V roku 2006 sa upísal Bostonu Bruins a v tíme "medveďov" sa vypracoval nielen na rešpektovaného hráča, ale menovali ho aj za kapitána. V drese Bruins v roku 2009 získal ako prvý Slovák v NHL Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu. Následne v sezóne 2010/11 vybojoval ako prvý slovenský kapitán Stanleyho pohár. Zároveň sa po Nicklasovi Lidströmovi stal druhým európskym kapitánom, ktorý dosiahol tento úspech.
Počas ďalšej výluky v NHL v sezóne 2012/13 posilnil klub Kontinentálnej hokejovej ligy (KHL) HC Lev Praha. S pôsobením v pražskom klube sa viaže aj udalosť, ktorá naštrbila jeho vzťahy s Miroslavom Šatanom. V novembri 2012 v zápase proti Slovanu Bratislava utrpel po jeho zákroku Šatan zranenie krčnej chrbtice, ktoré ho vyradilo do konca klubovej sezóny.
Nekompromisne hrajúci obranca s prezývkou Big Z, ktorého štyrikrát vybrali na Zápas hviezd NHL (2004, 2007, 2008, 2009) a dvakrát ho zaradili do All Stars tímu NHL (2004, 2009), patrí k oporám slovenskej hokejovej reprezentácie. Aj jeho zásluhou sa Slovensko mohlo tešiť z dvoch medailí z MS. V roku 2000 si z Petrohradu odniesol striebro a v roku 2012 si v pozícii kapitána národného tímu priniesol z Helsínk opäť medailu rovnakého lesku.
Chárove kvality neostali nepovšimnuté ani na Slovensku. Napríklad v ankete Zlatý puk ho trikrát (2004, 2006, 2009) vyhodnotili ako najlepšieho slovenského obrancu, v roku 2009 sa stal aj celkovým víťazom ankety.
To, že sa Chára nebojí driny, dokazuje aj mimo ľadovej plochy. Ako vášnivý cyklista si vyskúšal trasy niekoľkých horských etáp Tour de France a v roku 2008 bol členom expedície, ktorá vystúpila na najvyšší vrch Afriky Kilimandžáro, i keď on sám až na hlavný vrchol nevyšiel.
0
www.ZIVOTPO.sk
